Kedy zamestnávateľ potrebuje súhlas zamestnanca s pracovnou cestou

Podľa § 57 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu len s jeho súhlasom. Súhlas netreba v dvoch prípadoch:

• pracovná cesta vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce, napríklad pri obchodnom zástupcovi alebo servisnom technikovi;
• možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve.

Ak ani jedno neplatí, zamestnanec môže cestu odmietnuť. Zákon formu súhlasu neurčuje. Aby sa dal preukázať, oplatí sa mať ho písomne, napríklad e-mailom alebo podpisom na cestovnom príkaze.

Zamestnanca, ktorý je dočasne pridelený k inému zamestnávateľovi, môže na pracovnú cestu vyslať len ten, ku ktorému je pridelený (§ 57 ods. 2 Zákonníka práce).

Súhlas hovorí, či zamestnanec na cestu ide. Ako cesta prebehne, určuje zamestnávateľ. Pred vyslaním musí písomne určiť (§ 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách):

• miesto nástupu na pracovnú cestu,
• miesto výkonu práce,
• čas trvania cesty,
• spôsob dopravy,
• miesto skončenia cesty.

Podľa potreby môže určiť aj ďalšie podmienky, napríklad ubytovanie, a prihliada pritom na oprávnené záujmy zamestnanca. Tieto údaje obsahuje cestovný príkaz. Podľa nich sa potom počítajú náhrady.

Ak má zamestnanec cestovať svojím autom, nestačí súhlas s cestou. Na kilometrovné a náhradu za palivo je potrebná písomná dohoda, že na pracovnú cestu použije svoje vozidlo (§ 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.). Sumy a výpočet sú v článku kilometrovné 2026.

Súhlas zamestnanca s vyslaním

§ 57 Zákonníka práceForma nie je určená, odporúča sa písomne. Netreba ho, ak cesta vyplýva z druhu práce, miesta výkonu práce alebo z pracovnej zmluvy.

Podmienky cesty

§ 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.Písomne ich určí zamestnávateľ, zvyčajne cestovným príkazom.

Použitie vlastného auta

§ 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z.Písomná dohoda zamestnanca a zamestnávateľa.

Ak zamestnanec cestuje pravidelne, najjednoduchšie je dohodnúť možnosť vyslania na pracovnú cestu priamo v pracovnej zmluve. Potom netreba súhlas pred každou cestou. Môže to byť napríklad veta: „Zamestnávateľ môže zamestnanca vysielať na pracovné cesty na území Slovenskej republiky aj do zahraničia.“ Pri úprave vzoru zmlúv ju prispôsobte svojej firme.

V Moje cesťáky má každá cesta cestovný príkaz s miestom nástupu, cieľom, časom a spôsobom dopravy. Vo firemnom účte zamestnanec odošle cestu na schválenie a nadriadený ju schváli alebo vráti. Pri ceste ostane záznam, kto a kedy rozhodol. Schválenie v aplikácii je evidencia, súhlas podľa § 57 Zákonníka práce, ak ho treba, nenahrádza.